Vnútorná dynamika, divoký výraz a motív bojových športov. Takto by sa dala stručne zhrnúť súčasná tvorba výtvarníka Martina Lukáča, rodáka zo slovenských Piešťan a absolventa ateliéru maľby Jiřího Černického a Mareka Medunu na pražskej UMPRUM. Čerstvo tridsaťtriročný Martin Lukáč mal jednu zo svojich posledných výstav v Mánese, kde vystavil 11 abstraktných olejomalieb pri príležitosti 11. výročia vzniku streetwearového predajcu Footshop, podporovaného značkou adidas Originals. Nie je to však prvý prípad takejto spolupráce. Martin Lukáč svojím progresívnym prístupom dlhodobo búra predstavy o tradičných umelcoch a nebojí sa prepájať svet umenia a obchodu.

„Petra Hajdučka, zakladateľa Footshopu, poznáme už dlhé roky. Za ten čas sme spolupracovali na niekoľkých rôznych projektoch – vyrábali sme spolu oblečenie alebo som napríklad vystavoval v sklade Footshopu v Horných Počerniciach. Tento rok sme sa zamerali na ich nové logo od štúdia NAJBRT. Peter ma začiatkom roka oslovil, či by som nechcel skúsiť pracovať s logom, mne sa ten nápad zapáčil a tak to celé vzniklo,“ vysvetľuje Martin Lukáč, ako vznikla najnovšia spolupráca s Footshopom.


„Jednotiacim prvkom prác sa stalo logo Footshop a potom špeciálne orámovanie adidas Originals. Ale každý obraz je iný,“ hovorí maliar. Výsledok Martinovej práce bol v novembri vystavený v galérii Mánes, kde sa konala aj slávnostná vernisáž s podporou adidas Originals. Spolupráca však nezahŕňala len predaj obrazov, ale aj limitovanú kolekciu oblečenia Footshop x Martin Lukáč, ktorá sa vypredala za niekoľko týždňov.

Martin Lukáč pre Footshop namaľoval aj boxerské vrecia a rukavice, na ktorých bol opäť viditeľný umelcov rukopis. „Moji rodičia sa venovali karate, a tak sme sa mu venovali aj ja, brat a sestra. Hoci ma to ako dieťa veľmi nebavilo, nakoniec som bojovým umeniam prepadol a v poslednom čase chodím trikrát týždenne na thajský box. Aj keď nesúťažím, vraciam sa domov zlomený.“ Nie je teda prekvapením, že bojové umenia sú súčasťou Martinovej umeleckej kariéry a už dlho ich zapája do svojej tvorby. „S bojovými motívmi som začal pracovať v roku 2014 alebo 2015, najčastejšie to boli boxerské rukavice a abstraktnejšie figuríny,“ hovorí Martin.


Láska k veľkým plátnam

V rámci spolupráce mal Martin možnosť pracovať s veľkými plátnami, o čom sníval už pred niekoľkými rokmi. „Preto bola spolupráca s Footshopom a adidasom naozaj skvelá. Maľoval som na 10 kartónov 3×2 metre. Bola to paráda. Počas koronavírusu som namaľoval viac obrazov 3×2 metre, ktoré boli poslané do Ameriky, pretože kde inde ako v Amerike by na to mali priestor.“ Umelcov vzťah k práci na väčších plochách sa prejavuje aj v ďalšom medzníku, ktorý maliar sleduje – a to v maľbe nástennej maľby.

„Chcel som tiež urobiť nástennú maľbu počas covidu, keď som urobil niekoľko návrhov. Keďže som vyrastal na sídlisku v bratislavskej Petržalke, kde sú veľké panelákové priečelia, chcel som tam urobiť jednu nástennú maľbu. Bolo však veľmi ťažké presvedčiť nájomníkov, aby projekt schválili. Zjednodušilo sa to na vizualizáciu môjho nindžu v kombinácii s holubicou. V Petržalke sú na konci mesta namaľované holubice podľa Picassovho diela. Picasso bol komunista, takže sa im počas socializmu páčil a dali ho tam namaľovať ako symbol slobody.“ Martin vysvetľuje koncept, na ktorý už má podľa svojich slov peniaze a farby.

Umenie v komerčnej sfére

Ako sa umelecká komunita pozerá na tvorbu Martina Lukáča vrátane jeho komerčných spoluprác? „Pokiaľ ide o umelecké školy, veľmi často sa objavujú frustrovaní ľudia, ktorí tvrdia, že existuje len jeden druh umenia. Ale to nie je pravda, dá sa na to pozerať z rôznych strán. Navyše, po toľkých rokoch sa s umelcami takmer vôbec nestretávam, takže neviem, čo si myslia. Radšej sa obklopujem ľuďmi s čo najrôznejšími záujmami, ako sú športovci alebo vinári. Dávajú mi inšpiráciu z iného uhla pohľadu,“ hovorí Lukáč, ktorý v roku 2016 získal Cenu kritiky za mladú maľbu.


Vďaka Lukáčovmu poňatiu umenia možno pôvodne komerčné logo vnímať ako umelecký objekt, s ktorým sa dá stále pracovať a ktorý sa dá ďalej pretvárať alebo premaľovávať rôznymi spôsobmi, ako to predtým robili Andy Warhol a Jean-Michel Basquiat. „Logo je umelecká záležitosť a za 20 rokov sa zmení význam tohto druhu práce,“ hovorí maliar.

Jeho teóriu potvrdzuje praktická skúsenosť, keď zberatelia umenia navštívili jeho ateliér a videli ešte schnúce živé obrazy loga Footshop. „Hneď mi povedali, ako si ich chcú kúpiť, a ani nepomysleli na to, že je v nich vložené logo. Považovali to len za dobrý obraz, ktorý sa im páči.“ Pred otvorením výstavy sa takto predalo šesť obrazov. Jedným z kupujúcich bola spoločnosť adidas Originals, ktorá výstavu spoluorganizovala a ktorej logo Martin Lukáč zobrazil aj na rámoch obrazov.

„Ak príde spoločnosť a ponúkne mi peniaze za niečo, čo ma nezaujíma, jednoducho do toho nepôjdem, pretože sa s tým nikdy nestotožním. Ale Footshop je moja srdcovka a Peter to vie. Footshop zároveň priamo podporuje umenie a kultúru. Tento rok sa ma spýtal, ktorej umeleckej škole by som v mojom mene daroval peniaze, a on ich tam skutočne poslal. Je skvelé, keď komerčný sektor môže vrátiť podporu umeniu,“ hovorí Martin a dodáva, že sa teší na budúce príležitosti na prepojenie umenia so súkromným sektorom.


Kovboj v reklame na rum medzi maľovaním a výstavami

„Koncom roka 2022 som sa objavil v reklame na rum,“ hovorí maliar. „Petr Matějček, šéfredaktor časopisu Esquire, za mnou prišiel s ponukou. Na mojich sociálnych sieťach videl, že na svojich cestách po Arizone v USA rád nosím kovbojské klobúky. Mám veľmi rád kovbojskú kultúru a zaujímam sa o ňu už od tínedžerských čias. Možno vás to prekvapí, ale na slovenskom vidieku sa konali rodeá. A keďže som fanúšikom klobúkov, cigár a dobrého pitia, vôbec mi nevadilo, že sa v reklame objavím ako kovboj,“ vysvetľuje umelec. Alebo model? Na prvý pohľad by nikto nepoznal, že Martin Lukáč je maliar. Je však potvrdením toho, že Martin Lukáč nie je umelcom v bežne prijímanom zmysle slova, ale skôr osobnosťou, ktorá má ambíciu narúšať stereotypy.

V nadchádzajúcom roku sa Martinova energia zameria aj na ďalšie umelecké projekty. Mal by vyjsť vo februári. Prvým oficiálnym podujatím však bude januárová výstava v Madride – spolu s Viktorom Frešom. Kedysi som bol jeho asistentom, takže bolo logické, že sme niečo vytvorili spoločne. Keď ma oslovil galerista zo Španielska, mali sme jasnú predstavu. Potom budem vystavovať samostatne, napríklad 15. februára v galérii NoD. Plánuje sa aj Bratislava Danubiana alebo Ostrava. Ale mojím snom je dostať sa jedného dňa napríklad do Guggenheimovho múzea, White Cube, Tate Modern alebo do novootvorenej Slovenskej národnej galérie.“ uzatvára Martin Lukáč.

Zdroj: Radka Sokoliová, Rubikon PR