Pobrežná dedinka s farebnými domami v hmlistý deň. Červené a žlté domy so šikmými strechami lemujú pobrežie a vytvárajú pokojnú a náladovú atmosféru.

Najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania (MAČ) sa aj tento rok uskutoční v Bratislave. Čestným hosťom festivalu bude Grónsko – najväčší ostrov sveta, krajina s približne päťdesiatsedemtisíc obyvateľmi, zložitou koloniálnou históriou, silnou inuitskou tradíciou a živou súčasnou literárnou a umeleckou scénou.

Mesiac autorského čítania vznikol v roku 2000 v Brne a postupne sa rozšíril do ďalších miest strednej Európy. Každý rok predstavuje literatúru jednej hosťujúcej krajiny alebo regiónu a prepája ju s domácou literárnou scénou. Na Slovensku sa tohtoročná grónska línia predstaví v Bratislave, Prešove a Trenčíne. Kompletný program všetkých zapojených miest je dostupný na autorskecitanie.sk.

Bratislavský MAČ 2026 sa pre nedostatok financií uskutoční v obmedzenom režime. Na rozdiel od Prešova a Trenčína, kde sa organizátorom podarilo pripraviť aj domácu česko-slovenskú líniu, bude mať bratislavská časť festivalu podobu sústredenej grónskej línie. Festival otvorí špeciálny večer 4. júla a následne bude pokračovať od 18. júla do 3. augusta každý večer o 19.00 v Rómerovom dome.


Grónsko sa v poslednom období dostalo do centra svetovej pozornosti najmä z geopolitických dôvodov. Debaty o strategickej polohe, nerastnom bohatstve, klimatickej zmene či mocenských záujmoch však často prekrývajú to podstatné: Grónsko je krajina s vlastnými príbehmi, jazykmi, pamäťou a kultúrnou imagináciou. Práve literatúra dokáže tieto vrstvy sprítomniť najpresnejšie – nie ako exotickú kulisu, ale ako živý hlas spoločnosti, ktorá sa dlhodobo pýta, čo znamená byť Gróňanom či Gróňankou.

Súčasná grónska literatúra vyrastá z napätia medzi tradíciou a modernitou, medzi inuitským spôsobom života a dánskou koloniálnou skúsenosťou, medzi krajinou ľadu a globálnym svetom. Dotýka sa tém prírody, prežitia, rodiny, pamäti, urbanizácie, migrácie, jazykovej straty, rasizmu, sexuality, závislostí, klimatickej krízy aj hľadania nových foriem identity.

Medzi výrazné mená bratislavského programu patrí Jessie Kleemann, poetka, performerka a výtvarná umelkyňa, ktorá prepája poéziu, telo, obraz, rituál a hudbu. Vychádza z inuitských tradícií, no premieňa ich do experimentálnych foriem, ktoré hovoria aj o kolonializme, telesnosti a hraniciach identity. V Bratislave vystúpi spolu s dánskym hudobníkom Sørenom Gemmerom, s ktorým uvedie zhudobnené básne z albumu Lone Wolf Runner.

Súčasťou festivalu budú aj ďalšie grónske koncerty: vystúpenie rappera Josefa Tarraka-Petrussena, ktorý vo svojej tvorbe otvára otázky identity, stereotypov a života na pomedzí viacerých kultúr, a koncert skupiny TIU, ktorá predstaví inú podobu súčasnej grónskej hudobnej scény.

Program však nebude len prehliadkou známych mien. V Bratislave sa predstavia autorky a autori, ktorí otvárajú veľmi konkrétne historické a osobné traumy. Kâlánguak Absalonsen hovorí o nelegálnych adopciách grónskych detí do Dánska. Inger Platou prináša svedectvo spojené s takzvanou spirálovou kauzou, teda násilným zavádzaním vnútromaternicových teliesok grónskym ženám a dievčatám bez ich informovaného súhlasu. Nauja Lynge, Naja Dyrendom Graugaard či Juaaka Lyberth zas rôznymi spôsobmi tematizujú koloniálne dedičstvo, mocenské záujmy, ťažbu surovín a zápas o sebaurčenie.


„Grónsko sa často objavuje v správach ako strategické územie, predmet politických záujmov či krajina klimatickej krízy. Nás však zaujíma predovšetkým ako miesto živých hlasov – poetických, hudobných, krehkých, nahnevaných aj sebavedomých. MAČ chce ukázať Grónsko ako krajinu, ktorá o sebe rozpráva sama,“ uvádza Zuzana Bujačková z bratislavskej časti festivalu.

Zdroj: Zuzana Bujačková, BRaK
Foto: David Konečný