Azda nikto nespopularizoval jazz v 21. storočí tak, ako Jamie Cullum. Historicky najpredávanejší jazzový muzikant v Británii, klavírny virtuóz, nezameniteľný spevák a performer sa preslávil fantastickými úpravami slávnych skladieb všetkých žánrov, no najmä neskutočnými vystúpeniami. Krídlo sa počas jeho koncertov mení na gigantický cajon či dokonca skokanský mostík. Popritom predvádza famózne klavírne sóla, beatbox, využíva efektové slučky a geniálne spolupracuje s kapelou aj s divákmi. Jeho koncerty zážitok z albumov nenásobia, ale priam umocňujú. Po dôkaz si môžete prísť na 22. Pohodu.

Najväčšia postava popularizácie jazzu meria 164 cm. Za mikrofónom a klavírom však zatieni kohokoľvek. A práve naopak, za mikrofónom na BBC 2 vo vlastnej show venovanej jazzu pomohol na výslnie aj umelcom ako Gregory Porter či Laura Mvula. Ale späť k faktom. Jamie má na konte nominácie na Grammy, Zlatý Glóbus (2), GQ Muž roka (2), Brit Awards (3), Sony Radio (3) a mnohé ďalšie. Robil relácie pre BBC, Sky a VH-1. Jeho show na BBC 2 získala dve ocenenia na New York Radio Awards a Gold Sony Radio Award. Jamieho začiatky pritom neboli vôbec ružové. Na štúdium si privyrábal hraním v baroch, na svadbách a v uliciach. Debut Jamie Cullum Triob—Heard it All Beforevydal na vlastné náklady (500 libier). Dnes sa CD-čka z tejto limitovanej edície predávajú na eBay aj za 800 dolárov za kus.

V roku 2002 nasledoval album Pointless Nostalgic, ktorým očaril slávneho moderátora Michaela Parkinsona. Práve vystúpenie v jeho show katapultovalo mladého jazzmana medzi najväčšie hviezdy populárnej hudby. Následne totiž podpísal miliónový kontrakt s Universalom na tri albumy a hneď prvý z nich, Twentysomething, z neho spravil napredávanejšieho jazzového umelca v Británii všetkých čias. Za album získal v rôznych krajinách 11 platinových, 11 zlatých a dve strieborné platne. Okrem vlastných piesní či kolaborácií s bratom Benom sa na ňom nachádzali jazzové štandardy i cover verzie známych hitov ako „Everlasting Love“, „Frontin“ či „High & Dry“. Práve cez ne azda najviac priblížil jazz masám a mainstreamovú hudbu fanúšikom jazzu. Postupne prerobil aj ďalšie hity ako „Seven Nations Army“, „Teardrop“, „Gold Digger“, „Don’t Stop The Music“ a mnoho ďalších. Jamie sa osvedčil ako bubeník v hip-hopovej kapele či gitarista v rockovej zostave Raw Sausage.

V roku 2004 si zahral v USA so Steviem Wonderom a N.E.R.D. či headline-oval Glastonbury. V 2005-tom vydal album Catching Tales, na ktorom spolupracoval s Danom Nakamurom (Gorillaz) či Pharellom Williamsom. Album mu priniesol nomináciu na Grammy. V tom čase začal nahrávať pre Disney a podieľal sa aj na skladbách do niekoľkých filmov. Počas práce na Grace is Gone sa spoznal s Clintom Eastwoodom, pre ktorého neskôr robil hudbu k filmu Gran Torino. Za rovnomennú pieseň získal nomináciu na Zlatý Glóbus. Po dlhšej prestávke nasledoval album Pursuit s „bondovským“ coverom, ktorému dominuje záber z klipu ku coveru od Rihanny „Don’t Stop The Music“. Podľa Billboardu pri väčšine umelcov, ktorí sa pokúšajú o búranie hradieb medzi žánrami príliš cítiť snahu až kŕč. Cullum ale ostáva zakaždým hlavne sám sebou (zatiaľ čo sa steny rúcajú). Doposiaľ najosobnejší album Momentum nahral v roku 2013. Ani na ňom nechýbajú skvelé covery (Pure Imagination), no dominujú mu už aj výrazné autorské skladby ako „Get A Hold Of Yourself“, „Save Your Soul“ či „You’re Not The Only One“. Na albume coverov Interlude sa vrátil k jazzovým koreňom. Hosťovali na ňom napríklad Laura Mvula či Gregory Porter. Podľa Helen Brown z The Telegraph sa mu na tejto nahrávke podarilo konečne zachytiť teplo, vášeň a spontánnosť jeho živých vystúpení. Album predstavil spolu s 12-členným big bandom v najznámejších jazzových kluboch The Blue Note v New Yorku a v londýnskom Ronnie Scotts.

Jeho vystúpenie v parížskej Olympii označil za jeden z najsilnejších hudobných zážitkov aj Richard Müller. Cullum vystúpil aj v Bratislave, pričom po jeho koncerte portál Jazz.sk napísal: „Nie vytlieskanie, ale vyspievanie si prídavku patrilo k jedným z najsilnejších dôkazov fungujúceho prepojenia energií medzi divákmi a kapelou.“ Hudba.sk po ďalšom z jeho koncertov napísala: „Spieval zásadne stojac na svojom krídle, nechal sa ochytať divákmi v prvej rade. Publiku dal všetko, čo mal, ležiac na pódiu dychčal, a potom hral ďalej. Beatboxová cover verzia hitu Get Lucky bola výborná. Jimi Hendrix rovnako. Publikum spievalo ešte minúty po jeho odchode do zákulisia. Milujeme Jamieho Culluma!“ Okrem najväčších jazzových podujatí (Festival International de Jazz de Montréal, Monterey Jazz Festival, Jazz à Vienne, New Orleans Jazz & Heritage Festival, Java Jazz) strhol svojou show aj návštevníkov festivalov ako Glastonbury, Coachella, Fuji Rock a mnohých ďalších. O necelý polrok predvedie svoju „vážnu zábavu“ aj na Pohode 2018.

Zdroj: Pohoda festival