Modré pozadie so štylizovaným bielym textom s nápisom "Múzeum Hodnôt." Nižšie je v menšom texte napísané "obrazová správa o Slovensku." Moderný a čistý dizajn.

Stredoslovenská galéria a Kultúrne Koncepty od 12. decembra 2025 sprístupňujú verejnosti novú interaktívnu výstavu Múzeum hodnôt – obrazová správa o Slovensku. Zostavená je zo zbierok galérie a kladie si otázku čo to je, to „slovenské“ v našom umení?. Tému na rozhraní umenia, sociológie a populizmu komunikuje triezvym, kritickým, no hodnotovým jazykom. Autori výstavy si vedome vybrali tému, ktorá je v uplynulých mesiacoch neustále vyprázdňovaná a zneužívaná na prízemnú propagandu a vymedzovanie sa.

Čo vlastne je to „slovenské“, ako sa prejavuje v obrazových motívoch nášho umenia a aké má zázemie v zbierkach a v obrazovom rezervoári nášho umenia? Výstava by mala roztriediť klišé od hodnoty, vymedziť sa voči nánosom a strnulým konštruktom. Kurátori preto zvolili formu neortodoxnej zážitkovej priestorovej kompozície, ktorá podáva to „slovenské“ v dejinách umenia priamo a bez nadneseného gesta. Výstavný projekt v Stredoslovenskej galérii potrvá do 5. apríla 2026. Ďalej poputuje do Východoslovenskej galérie v Košiciach, kde si ho budú môcť návštevníci pozrieť do konca decembra 2026.


Múzeum hodnôt je výstava, ktorá ukáže slovenský príbeh bez pátosu, historicky aj provokatívne. Dejiny neservíruje ako hotový a daný múzejný exponát, ale živý dialóg, v ktorom sa pýta, aké hodnoty sme mali a aké sa tvárime, že máme. Namiesto klasického rozprávania o „veľkých“ dejinách sa zameriava na prelínanie žánrov a prístupov, komentovaných klišé, ale aj exponátov posilňujúcich zdravú hrdosť a vlastenectvo.

„Návštevníci uvidia, že národ nie je hotová veličina, ale neustále vznikajúci konštrukt tvorený politickými rozhodnutiami, kultúrnymi obrazmi aj každodenným životom. Cieľom expozície, postavenej na práci s galerijnými zbierkami, je ukázať príbeh Slovenska prostredníctvom jeho obrazu v umení ako štruktúrovaný a mnohovýznamový príbeh. Z neho sme sa pokúsili vytiahnuť aj hodnoty mimo sféry umenia, ktoré sa v nich skrývajú ̶ odvahu, solidaritu, ale aj tvrdohlavosť, humor či schopnosť prežiť“ hovorí Alexandra Kusá, kurátorka výstavy.

Súčasťou expozície je premiéra interaktívneho a zážitkového príbehu profesora Škrečka. Táto populárna figúrka, ktorá zjedla „všetku múdrosť sveta“, tento raz vyrozpráva príbeh dejín slovenského národa. Tento múdry, ale trochu ušomraný hlodavec si občas dovolí položiť nepríjemnú otázku, inokedy ponúkne hru alebo vtip, a vždy pripomenie, že dejiny sa dajú brať aj s nadhľadom. Pretórium v centre Banskej Bystrice sa premení na miesto, kam sa chodí premýšľať, smiať sa a zanechať vlastný odkaz.


Druhou premiérou je veľkoformátová kompozícia Slovenská epopej – Ivany Šátekovej. Autorka glosuje kolektívne predstavy o našej kultúre, ktoré napriek snahe vždy skončia pri krpcoch, haluškách, folklóre a holubičom národe. Je tak kronikárkou, nástenkárkou a terapeutkou svojho okolia, a možno aj svojou vlastnou. Triptych zakladá na témach, kde sa vyrovnáva s každodenným klišé ženskej reality, stereotypmi a so „svätou trojicou“ zlých slovenských vlastností ̶ alkoholizmom, domácim násilím a svätuškárstvom. Obvykle pracuje s „tradičnými“ „ženskými“ technikami a formátmi, a tak stavia na kontraste s drsným obsahom. Autorka využíva platformu umenia na to, aby komunikovala a naservírovala nepríjemnú pravdu, v skratke pomenovala to, čo sa tak ťažko žije, ale robí to tak, aby nás prinútila pousmiať sa. Jej irónia a sarkazmus majú aj pozitívnu stránku, núti nás si ich uvedomiť a prijať, a tak nám všetkým dáva nádej, že ich spoločne prekonáme.

Múzeum hodnôt pracuje s dielami autorov ako M. A. Bazovský, Martin Benka, Ján Berger, Radovan Čerevka, Július Flache, Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, Jozef Jankovič, Alojz Klimo, Vladimír Kompánek, Martin Martinček, Klára Pataki, Rudo Sikora, Jaroslav Vodrážka, Ernest Zmeták, ale aj s dielami Mateja Fabiana či Jána Viazaničku a Ivany Šátekovej, ktorá stojí za spomínanou autorskou monumentálnou inštaláciou priamo pre výstavu. Interaktívnu projekciu vytvorila autorská dvojica Fuczik – Kakalík, ktorá sa už roky venuje popularizácii umenia. Jej cieľom je narušiť obvyklé vnímanie kultúrnych tém ako elitárskych, patetických či málo zrozumiteľných, a zmazať bariéry, ktoré v nás vzbudzujú ostych a zmenšujú chuť veci objavovať a spoznávať. O dejinách Slovenska si myslíme, že ich poznáme „ako svoje topánky“, ale v čase tekutých faktov, môže byť práve takýto rýchlokurz niečo, čo sa nám zíde a správne nás uzemní.


Autorom grafického vizuálu výstavy je Branislav Matis. Vybral si nebeskú modrú, tú doplnil písmom, ktoré súčasným jazykom odkazuje na folklorizujúce cifrovanie a autorské písma Martina Benku. Zaťatá valaška do mraku nie je iba ironickým komentárom, ale aj prísľubom a nádejou, ktoré teraz všetci potrebujeme.
Ďakujeme vypožičiavateľom Matejovi Fabianovi, Ivane Šátekovej, Jánovi Viazaničkovi, Marvinovi Bohumelovi a súkromným majiteľom, majiteľkám a zberateľom.
Osobitne ďakujeme Majstrovi RS za pomoc a podporu a Robertovi Rothovi za hlas pre profesora Škrečka.

Zdroj: Bohdana Hromádková, Kultúrne Koncepty