Celá nová éra začala koncertom Masterplan. 2013. Celá túžba obnoviť to fantastické dianie dostala kontúry. Prebehli koncerty UDO, Rhapsody, ale aj mnoho ďalších. Prebehli 2 Nightwish-e, Accept, MTF 2015. Ex-kolega hovoril, ľudia nám dali mandát na to, aby sme ten festival obnovili a pestovali.

2016. Zvolenská Slatina. Zvláštne. Človek si myslí, že keď sa všetci usmievajú a fandia, že je to tak. Festival prebehol s výsledkom, akým prebehol, ale fajn, snáď ho usídlime na takom skvelom mieste. Už pred ročníkom 2016 prišli aj negatívne názory, VY, METALISTI, ste tieto 100% odrovnali: ste proste rodina ktorá sa príde zabaviť, slušne, za lístok muzika a k tomu pivo… Jednoduché. Pred usporiadaním 2016 to bolo … nebojte sa, pomôžeme, podporíme, prispejeme, na ten ďalší.

Od mája 2017 padali dohody a sľuby ako mladé rastlinky s hubovou chorobou. Všetky do jedného. Podpora od fanúšikov nás hnala ďalej za usporiadaním niečoho úžasného, akým sa zostavou MTF 2017 stal. Isteže vznikol stres, do oznámených kapiel sa investovalo tak veľa financií a pokračovanie je stále ťažšie. Kvôli šéfovi Maiden sa pridal nultý deň. Po 7 mesiacoch jednaní sa kvôli veľkej multiplatinovej kapele pridal 4.deň, cenu nemeniť, dať ľuďom za ten istý lístok (štart bol od 35,-€) muziky nad hlavu. Oni nás podporia, prídu, a bude to prvý festival, ktorý nebude v mínuse. Partner však povedal na podmienky veľkej kapely, že nie. Ignorovali sme výhražné SMS, ktoré vznik ročníka 2017 sprevádzali. Posledné 2 mesiace a hlavne 2 týždne sa diali veci, ktoré boli divné, ale: uhráme to. OK, predpredaj nebol ideálny, bol neuspokojivý, ale výpočtami sme naplánovali to dohnať na mieste predajom piva, jedla, lístkov, všetkého čo sa na mieste dalo. Verili sme proste fanúšikom, keď už nebola ŽIADNA PODPORA ODNIKIAĽ.

V deň zabezpečenia financií na dôležité položky, sme sa vrátili z pracovnej cesty a medzi mailami sa zjavil jeden. Dva. Od manažmentov kapiel. Žiadali vysvetlenie, čo má znamenať upozornenie od anonyma, aby kapely zvážili svoju účasť na MTF. Ďalšie dve kapely večer/v noci, napísali že majú info, na základe ktorého teda rušia svoju účasť. Tak, babo raď. Stíhame v utorok toto odkomunikovať s 20 kapelami, keď ráno od 06:00 staviame festival pre kapely a ich ansámble, keď možno neprídu? Ideme vyhodiť obrovskú nachystanú sumu aby sme začali chystať vec, ktorá nevieme ako dopadne, lebo sa do toho zamiešala ešte aj nejaká tretia strana? Načasované, odoslané… Doobeda už teraz náš bývalý kamarát, šéf techniky, stratil trpezlivosť. „Je.em na to“, napísal SMS. Musíme povedať, že aj zvukárske firmy na SK majú svoje starosti a snažia sa predýchať tak isto ako organizátori koncertov, takže OK, mal na to právo. Vtedy, darmo mal tie € pripravené u nás, sa vlastne aj napriek snahe, zrútil celý festival.

Posledný plán, zmenšiť ho na 2 dni, už bol len rýchlym, aj keď 2-hodinovým úmorným hľadaním riešenia, pódium už bolo len jedno. Aj to prišli požiadavky na platbu svetiel a zvuku vopred. V tej chvíli už neplniteľné podmienky. Predtým boli iné. Stres. Nestihlo sa už nič naplánované, čo malo už bežať. Zrušili sme túto vec, tento krásny festival, 3 roky práce, úsilia, finančných obetí, ktoré bude veľmi ťažké nahradiť, najmä keď už padlo rozhodnutie uzavrieť kapitolu zvanú EPG. „Po funuse s křížkem“ prišla správa, že faraslatina.sk si vymodlila nekonanie festivalu… To samozrejme len ako bonus PO. Nevieme kde presne začalo to anti-kuvikanie proti festivalu. Ale. Urobili sme chyby. Na dobré slovo a nádej a prísľuby sa spoliehať nedá. Chuť pokračovať a dobrý plán, zámer, snahu, všetko to dokážu zlikvidovať nedodržané dohody. Vinu beriem na seba, volám sa Jano Poliak, od roku 2002 som tu skúsil zorganizovať partiu nadšencov, ktorých by podporili fanúšikovia, ale vždy sa niečo postavilo proti tomu. Osobný život mi išiel s tým, čím som žil. Situácia v mojom živote je = MTF. Naozaj ani tí najviac naštvaní, nemali ste nikdy čo závidieť. Skončilo to inde, ako bol plán. Koncertom Helloween sa uzatvára jedna obrovská kapitola metalových koncertov na Slovensku, 15 rokov v živote človeka je až až. Dúfajúc, že sa nájde niekto kto by tieto – hlavne pozitívne skúsenosti a rady, pretavil do čiste reálneho ďalšieho diania.

Sme malý trh, ale dá sa, keby. Nikoho za čokoľvek proti nám, nechcem odsúdiť, pomstiť sa, nič. Mrzí ma tá obrovská vlna negatívnej energie, ktorá sa zdvihla a išla ako tsunami, tá jedna rodina, metalisti, vo veľkej miere, zareagovali pudovo a ja len budem veriť že teda snáď odpustia, lebo zámer bol len jeden. Tešiť sa – pracovať s hudbou a nemať z toho mínus. Nevyšlo to. To preto, lebo málokto do toho ide len srdcom. My sme šli. Doba je iná. Doba nepozná inšie ako obchod. Smutné. Tí, čo chcete preplatiť lístky, ktoré ste dostali zadarmo, tomu sa ťažko verí. Tí, ktorí ste mali lístky za 1,- , robíte na internete najväčšiu vojnu… Smutné. Metalisti, verím, že sa uvidíme na našej poslednej akcii, 26.11. Napriek žalostnej situácii to bude veľká oslava. Dali ste mandát tomu, že už teraz je to tak… že BUDE. Ďakujem vám za tie všetky roky, chcem veriť, že sa budete rozrastať vďaka legendám alebo „mladíkom“ ako Sabaton či Amon Amarath, Powerwolf, alebo ďalším, táto hudba nezomrie, ale možno na malom Slovensku sa jej toľko neudeje. Uvidíme. Majte sa ako len sa najlepšie dá. Heavy Metal is the Law !

Zdroj: Ján Poliak