Pred tromi rokmi ju oslovili priatelia Petra Jandu, aby o ňom nakrútila  film, ktorý by vznikol v roku jeho osemdesiatych narodenín a zároveň šesťdesiatych narodenín legendárnej kapely Olympic. A keďže od detstva hrala piesne Olympicu na gitare pri táborákoch v skautských táboroch a poznala ich naspamäť, nebolo nad čím premýšľať. „Z filmárskeho aj z osobného hľadiska ma potešilo, že by som sa mohla venovať príbehu o láske k hudbe, o posadnutosti a vášni, o priateľstve a láske,“ zverila sa režisérka Olga Malířová Špátová, ktorá priebežne rok a pol spoločne s manželom, kameramanom Janem Malířem, trávila čas s Petrom Jandou a zaznamenávala jeho život.

Dlho a dôkladne prechádzala taktiež archívne materiály, zisťovala, ako sa vyvíjala hudba kapely Olympic, ako sa s každým novým členom menila. „Archívy Českej televízie alebo Krátkeho filmu ukázali aj obdobia, keď kvalita repertoáru upadala, ale potom opäť nabrala na sile,“ vysvetlila režisérka s tým, že hudba je hlavným výrazovým prostriedkom filmu. „Príbeh filmu rozprávam prostredníctvom Petrových piesní. Sám hovorí, že často skladal piesne, keď bolo v jeho živote v stávke niečo dôležité. Vo filme sa jeho piesňami vyjadrujem k dramatickým udalostiam a zvratom v jeho živote,“ dodala Olga Malířová Špátová.


V dokumente vystupuje Petr Janda a jeho manželka Alice, jeho priatelia, bývalí a súčasní hudobníci kapely Olympic. A všetci sú veľmi autentickí a otvorení. „Keď sme prišli na natáčanie, niekedy sa stalo, že nám Petr otvoril dvere v teplákoch, nič neskrášľoval. Nepovedal, čo s ním môžem a čo nemôžem natočiť. Dalo sa s ním hovoriť o všetkom, vyhovel každému nápadu, na ktorý som prišla. Potom sa len zasmial, aká som náročná, že to nečakal. Vždy však dodal, že je rád za takýto prístup. Jeho úprimnosť a otvorenosť počas celého života je pravdepodobne niekedy bolestivá, ale pre pravdivosť filmu je vzácne prínosná,“ komentovala režisérka.

„Iba staršia dcéra zrovna prechádzala pubertou a vôbec nechcela spolupracovať. Je mi to veľmi ľúto, inak všetko prebehlo hladko,“ potvrdil Janda, ktorý odkladal nakrúcanie iba jednej scény na cintoríne pri hrobe syna Péťu. „Nakrúcali sme tam nakoniec pätnásť minút a bolo to pre nás všetkých ťažké. Som Petrovi veľmi vďačná, že nás zobral na pre neho také citlivé miesto, kam často chodí sám,“ zverila sa Špátová s tým, že hudobník sa musel v živote vyrovnať s mnohými stratami. „Peter pochoval svoju prvú manželku, najbližších priateľov a syna – stalo sa mu to najhoršie, čo človek môže zažiť. Ale vždy bol schopný vstať a pokračovať. Jeho liekom bola hudba. V svojich osemdesiatich rokoch stále komponuje, obklopuje sa mladými ľuďmi, skúša nové veci, pracuje na sebe a rozvíja sa ako hudobník. Okrem slávnych hitov hrá na koncerte aj svoje piesne z najnovšieho albumu. Žije aktívnym životom,“ dodala.

Petr Janda si však natáčanie užil po svojom. „Niektoré momenty som si naozaj užil. S niektorými mojimi spoluhráčmi som sa po rokoch stretol a uvedomil som si veľa vecí a dal som ich do súvislostí,“ dodal hudobník.


Olga Malířová Špátová v strižni so strihačkou Šárkou Sklenářovou strávila s přestávkami vyše trištvrte roka, počas ktorých prechádzali takmer štyridsať hodín materiálu. „A to nepočítam  tri veľké letné koncerty, ktoré sme natočili so štyrmi kameramanmi,“ dodala. Film je teraz hotový a do kín dorazí 2. mája, v deň Jandových 82. narodenín. Distribútorom je spoločnosť Magic Box.

Synopsa:

Frontman skupiny Olympic Petr Janda, spevák, skladateľ a gitarista, jedna z najväčších legiend v histórii českej populárnej hudby, oslávil v máji 2022 osemdesiate narodeniny a koncom toho istého roku šesťdesiate výročie skupiny Olympic. V rámci dvojitého jubilea vznikol celovečerný dokumentárny film o mimoriadnom hudobníkovi a otcovi štyroch dcér.

Režisérka Olga Malířová Špátová vytvorila pútavý príbeh o láske k hudbe, o posadnutosti a nadšení, o komponovaní a hraní. O krásach a trápeniach, ktoré prináša tvorba  a muzikantský život. O bolesti zo straty svojich milovaných a blízkych priateľov. O pochybeniach a slabostiach v období normalizácie, ktorá hádzala bigbeatovej hudbe a kultúre polená pod nohy. Film o láske a priateľstve. O otcovstve, ktoré je pre neho dnes tým hlavným zmyslom života.


A prečo práve Django? Túto prezývku dostal Petr Janda počas koncertovania vo Francúzsku v roku 1968. Francúzi jeho meno nevedeli vysloviť a nazvali ho Žambon, čo znamená šunka, Žanda alebo Žamon. Až kým ho bubeník Jan Antonín Pacák nezačal volať Django podľa slávneho francúzskeho jazzového gitaristu Jeana „Djanga“ Reinhardta, ktorý je Petrovým veľkým vzorom.

Zdroj: Ľuba Féglová, Magic Box Slovakia