V sobotu 17. júna sa vo Veľkej sále Mestského divadla Žilina uskutoční svetová premiéra inscenácie hry Zuzany Palenčíkovej Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome v réžii Rastislava Balleka. Posledný titul 31. divadelnej sezóny, v ktorej dáva Mestské divadlo Žilina priestor výnimočným projektom, ktorých autorkami a autormi sú pôvodní slovenskí tvorcovia a tvorkyne.  Vznik inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dramaturgiu Mestského divadla Žilina tvorí súčasná dráma alebo nové spracovanie klasických textov – súčasné dramatizácie. Divadelná inscenácia Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome je pre Mestské divadlo Žilina zaujímavá z niekoľkých uhlov. Ide o súčasné divadelné spracovanie autentických zápiskov a denníkových záznamov troch lekárov Ivana Hálka, Dušana Makovického a Alberta Škarvana, ktorých spája okrem vzájomného priateľstva, profesie a životnej filozofie, aj mesto Žilina. V strede udalostí stojí Dušan Makovický, osobný Tolstého lekár, vegetarián, abstinent, pacifista a tolstojovec, ktorý až príliš dlho žil hľadaním Boha a zmyslu života, že svoju dušu nakoniec vyliečiť nedokázal. Tvorcovia skladajú mozaiku z indícií, zápiskov, denníkov, listov a pátrajú po motíve jeho samovraždy. Autorka textu Zuzana Palenčíková objasňuje východiskové zdroje pri tvorbe textu:

„Oveľa viac než vymýšľanie fiktívnych príbehov a plnohodnotných fejkových charakterov ma fascinuje tvorba textov, ktoré tvoria osobné dejiny reálnych ľudí. Písomný materiál viažuci sa k týmto trom osobnostiam je pútavým a vzrušujúcim východiskom k javiskovému zobrazeniu „trojportrétu“ jedného národa na prelome storočí, lebo každý z nich svojím originálnym spôsobom videl svet a reagoval na jeho krutosť a nespravodlivosť. Všetci boli viac-menej opantaní a pomätení Tolstojom, ktorý pre nich vynašiel pravdu života. Okrem zaujímavého svedectva o svete krátko pred prvou svetovou vojnou a po nej poskytujú osudy a svedectvá Hálka, Makovického a Škarvana obrazy troch odlišných charakterov a temperamentov, troch dramatických situácií, troch podôb konfliktu indivídua a spoločnosti.”   


Predlohou k prvej časti inscenácie sa stali Zápisky lekára Kysuce pražského lekára Ivana Hálka, ktorý prišiel do Čadce v roku 1901 pod silným vplyvom Tolstého učenia s očakávaním, že tam nájde ľudí neskazených civilizáciou, plných prirodzenej múdrosti. To, čo našiel, si len ťažko vieme predstaviť – biedu, zaostalosť, obrovskú detskú úmrtnosť prijímanú tak prostodušne, že človeka až zamrazí, množstvo telesných aj duševných zakrpatencov, čudnú zmes povier a hlavne alkoholizmus, keď ženy pili rovnako ako chlapi, aby v opojení zabúdali na každodenné starosti. Práve lekárska prax na Kysuciach priviedla Hálka od Tolstého k marxizmu a sociálnej demokracii.

Po kysuckej freske, ktorá načrtáva tragický rozpor medzi tolstojovským ideálom a skutočnosťou, sa ocitáme v Jasnej Poľane, kde je Dušan Makovický osobným lekárom L. N. Tolstého. Okrem času venovaného starostlivosti o Tolstého zdravie, oddane priam nábožne zapisuje jeho slovo (Jasnopoljanske zápsiky). Pôvodne prichádza na pár mesiacov, ale zostáva do Tolstého smrti a ešte dlhšie s vierou, že si objasní zmysel života. Jeho miesto v ambulancii v Žiline zastúpi Ivan Hálek. Makovického duša nie je nikdy pokojná, lebo svet okolo neho je príliš zložitý a protirečivý, aby ho mohol celý obsiahnuť svojou dobrotou.


Trojportrét dotvára Makovického dobrý priateľ, impulzívny tolstojovec Albert Škarvan. Pozornosť verejnosti si získal spektakulárnym činom ako dvadsaťšesťročný, keď odmietol vojenskú službu, lebo je v protiklade s jeho kresťanským presvedčením nenásilia, za čo si vyslúžil 4 mesiace väzenia, odobratie lekárskeho diplomu so zákazom lekárskej praxe.

Prostredníctvom jeho denníkov tvorcovia odhaľujú viac o jeho vnútornom zápase, premene a nájdení Boha, ako aj o možných príčinách Makovického samovraždy. Posledné Škarvanove slová zaznejú v esperante, v jazyku, ktorý má byť zhmotnením Škarvanovej idey o nenásilí a svetovom mieri.

Mozaika textov starých viac než sto rokov je hľadaním súvislostí s našou minulosťou. Ich montáž a súčasné javiskové spracovanie prinášajú do diskusie témy, ktoré sa týkajú našej súčasnosti.


účinkujú Natália Fašánková, Adam Herich, Ada Juhásová, Michal Koleják, Peter Martinček, Tajna Peršić, Kristína Sihelská, Barbora Švidraňová, Michael Vrzala a Boris Zachar

Zuzana Palenčíková vyštudovala kulturológiu na FF UK  v Bratislave a má za sebou aj pár semestrov divadelnej vedy na VŠMU. Vo svojej autorskej tvorbe často vychádza z montáže autentických textov do jedného javiskového tvaru. Jej koncept autorskej inscenácie
A budeme si šepkať (v spolupráci s Kamilom Žiškom) získal Dosky v kategórii Objav sezóny 2008/2009. Okrem písania sa venuje dramaturgii, projektovému manažmentu a PR.

Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na FF UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu. Spolupracuje s divadlami v Čechách i na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Jeho režijný rukopis prináša aktuálne spoločenské a politické témy v modernom spracovaní, diváka atakuje naliehavosťou, hlbokou analýzou a často aj cynickým humorom. V jeho tvorbe vnímame výraznú líniu inscenácií zabudnutých a marginalizovaných textov slovenskej literatúry.

Zdroj: Zuzana Palencčíková, Divadlo Žilina