Predtým, ako sa dostaneme v vášmu aktuálnemu singlu, začnime od vášho umeleckého mena – M.U.S. Ako vzniklo a čo znamená?

Nechcela som vystupovať pod svojím civilným menom, preto vznikol pseudonym M.U.S. Boli sme tesne pred vydaním prvého singla. Na rýchlo som potrebovala niečo, čo ma bude zastupovať. V ten deň sme hrali koncert a rodičia kamaráta klaviristu mi zo švédskeho obchodu priniesli malú plyšovú myš. Na lístku bolo napísané ‚MUS‘, čo po švédsky znamená myš. Keďže som Michaela, dala som medzi to bodky a tam je celé umenie pseudonymu.

Pred časom vyšiel váš debutový album, ktorý bol celý v angličtine. Teraz pripravujete EP, ktoré bude celé v slovenčine. Ako s odstupom času hodnotíte tento debutový album? Prečo prišlo k preklopeniu do slovenčiny?

Je to asi súčasťou posunu ďalej. Krokov, kedy sa človek učí sám na sebe, na základe svojich skúseností. Pôvodný plán bol ísť s našou hudbou aj do zahraničia, ale zároveň nemali sme vybudovaný tu na Slovensku žiaden základ fanúšikov alebo ľudí, ktorí by o nás vedeli. Rozhodli sme sa, že najprv je dobré začať tu doma so slovenčinou, začať si to budovať a byť aj trochu bližšie k ľuďom, ktorí sú nám bližšie. V konečnom dôsledku som zistila, že mi textovanie v slovenčine aj celkom ide a začalo ma to veľmi baviť. Je to trochu iný prístup k textovaniu a melodizácii.

Asi by som s odstupom času na albume nič nemenila. V tej chvíli sme to urobili najlepšie, ako sme vedeli a veľmi nás to bavilo. Nechcela by som na úkor radosti z hudby meniť nejaké situácie, aké tam vtedy boli. Zároveň, keď som sa potom pozrela na hotový album, vedela som, čo bolo zle a ako by sa to dalo zmeniť. Ale to je súčasťou toho rastu, že na to človek príde až vtedy, keď sa obhliadne za seba.

Ambícia preraziť vo svete zostala alebo je teraz čisto zameranie sa na Slovensko?

Ambície musia vždy zostať nažive. Primárny plán je teraz zamerať sa na Slovensko. Je to momentálne aj jednoduchšie kvôli pandemickej situácii. Bolo pre mňa veľmi ťažké na začiatku spievať v slovenčine, pretože som mala pocit, že mi ľudia až príliš rozumejú, že nemôžem byť taká úprimná, ako som v anglických textoch. Je to na ‚prvú‘ počuteľné, o čom sa spieva. Opäť som si ale našla cestu, ako vyjadriť to, čo cítim a zároveň, aby to nebolo príliš z môjho súkromia.

Kedy nastal samotný zlom začať spievať čisto v slovenčine?

Zlom začať spievať v slovenčine nastal ihneď potom, ako sme vydali prvý album. Videli sme, že pesničky sú síce dobré, sú tam aj rádiové single, ale zároveň aj rádiá si radšej vyberú niečo, čomu ľudia rozumejú a čo im je trochu bližšie. V rámci napredovania sme sa rozhodli, že slovenčina bude lepšia. Nebola som ale na to úplne pripravená. Potrebovala som čas na premyslenie, ako budem k textom pristupovať a začať cvičiť, aby som vedela ako tie texty písať pekne v slovenčine. Predsa len nie je to úplne jednoduchá vec napísať dobrý text v slovenčine.

Ale pandemická situácia predsa len niečo zmenila. Bolo pravdepodobne dostatok času na tvorbu. Koncom apríla už zvyčajne interpreti vedia, ako bude vyzerať ten ich rok. Viete dnes povedať, ako bude vyzerať váš rok 2021?

Môj rok bude vyzerať v znamení štúdií, nahrávania a vytvárania EPčka. Stále nevieme, či tie koncerty budú. Snažím sa byť optimista, ale predpokladám, že tento rok asi aj tak nestihneme toho veľa. Možno na jeseň nejaké menšie koncerty alebo niekedy pred Vianocami. Snažím sa brať situáciu tak, ako je. Asi aj toto obdobie nás má niečo naučiť. Keď mám momentálne čas sústrediť sa iba na vytváranie EPčka v štúdiu bez toho, aby som musela myslieť ešte na to, že musíme stavať aj liveshow, aj koncerty, aj stretávanie sa, aj skúšky, aj všetko, tak je to pre mňa také maličké odľahčenie. Trošku si človek vydýchol.


A stačí vám to?

Nestačí mi to. Rozprávali sme sa s viacerými kolegami, že na jednej strane sme si oddýchli a trošku sa tak spomalili. Na druhej stane, keď bol človek zvyknutý na hektiku, ale zároveň aj na radosť z práce, tak, samozrejme, to človeku chýba.

Načrtli sme názov aktuálnej skladby Nestačí. Hudobne sa hlási k 80. rokom. Vy ste ich nezažili, tak čím je vám táto hudba blízka?

Hudba osemdesiatych rokov je mi veľmi blízka. Môj otec miloval vždy hlasnú hudbu. Je to veľmi pozitívny človek. Pamätám si úplne od detstva, ako sme skákali spolu po posteli a tancovali na pesničky z 80. rokov. Asi to vo mne zostalo, aj keď ja som sa v tom čase nenarodila. Skôr ma ovplyvnili už 90. roky a začiatok 2000., ale 80. a 70. roky v rámci detstva a mladosti mojich rodičov vo mne ostali. Ovplyvnili ma skôr cez nich.

Máte obľúbeného interpreta alebo skladbu z 80. rokov?

Veľmi som milovala a mám stále rada napríklad Dianu Ross a všetky tie veľké speváčky ako Tina Turner. Vtedy sa aj pristupovalo inak k skladaniu pesničiek. Myslím si, že dnes už asi nemáme také obrovské hity. Dnes je to viac založené na produkcii ako na hlase samotného interpreta. Vtedy nemali inú možnosť ako ukázať celý svoj rozsah a všetky svoje plusy. Z pohľadu interpretačného hľadiska sa to dnes dá urobiť určite jednoduchšie.

Skladbu Nestačí produkoval Maxo. Spolupracujete s ním už päť rokov. Ako sa vám s ním spolupracuje?

S Maxom sa mi spolupracuje veľmi dobre. Aspoň raz za týždeň, keď si idem ľahnúť večer do postele, tak ďakujem, že mám také šťastie. Našla som v hudbe niekoho, s kým si rozumiem a s kým dokážem dlhodobo spolupracovať. Vzťahy a hudobné smerovanie nie vždy trvá dlhodobo. Niekedy je to rok, niekedy je to mesiac, niekedy len jeden singel. Veľmi sa teším a som veľmi vďačná za to, že mám po svojom boku tvorivého človeka a producenta, ktorý mi rozumie, a ktorý má v podstate rovnaké plány. Pozeráme sa na to rovnako a máme rovnaký cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.

Sú situácie, kedy ho musíte doslova poslúchať a na druhej strany tie, kde si viete tvrdo presadiť svoj názor?

Dochádza takým situáciám. Máme voľnú demokraciu. Je to vždy o tom, že napriek tomu, že spolupracujeme a sme tam dvaja, tak v podstate stále som ja ten interpret, ktorý má to posledné slovo. Na druhej strane viem, že on má v tom songwritingu viac skúseností a trochu ešte iný pohľad z opačného, producentského uhla. Teraz si už nechám poradiť, čo nebolo vždy mojou silnou stránkou. Bola som zvyknutá urobiť si veci tak, ako sa mi to páči. Niekedy je lepšie nechať si poradiť, keď to človek vidí z inej strany. Niekedy si, samozrejme, aj ja poviem, že nie, že toto bude takto, veľa sa bavíme aj o aranžmáne pesničiek… Vždy je to ale na základe dohody a kompromis sa vždy udeje.


Ako si môžeme predstaviť vznik vašej spoločnej skladby? Napríklad konkrétne v prípade singla Nestačí?

Naše najlepšie pesničky vždy vznikli tak, že sme prišli do štúdia, spýtali sa, ako sa máme a už len: ‚Poďme niečo urobiť.‘ Zrazu z toho bola úplne magická vec, z ktorej sme mali veľkú radosť. Niekedy asi stačí príliš nepremýšľať nad tým. Teraz som sa dostala do fázy, kedy som mala naozaj veľa práce a ešte som vedela, že večer musím ísť do štúdia a skladať pesničky. Keď už je na človeka vyvíjaný tlak, tak sa veľakrát, aspoň mne, nepodarí vyrobiť to najlepšie. Skôr, keď je to pre mňa zábava a radosť, tak vznikajú tie najlepšie veci. Presne tak to aj bolo pri singli Nestačí. Teraz je celkom taká vlna 80. rokov, a to baví mňa aj Maxa. Máme túto hudbu radi, chceme si to vyskúšať. Maxo začal hrať akordy, mne hneď do chvíľky napadla tá spevová linka aj s refrénom. Potom sme už dorábali zvyšné časti pesničky. Táto pesnička sa narodila so zábavou. Bola to sranda, bavilo nás to. Bolo to také jednoduché. Je to dobrý pocit.


Skladba Nestačí je však vo svojej podstate smutná, hovorí o tom, že vám niečo nestačí vzťahu. Je v tejto skladbe aj niečo z vášho života?

V každej skladbe, ktorú mám, je niečo z môjho života. Ešte nie som vo fáze, že by som dokázala písať o veciach, ktoré sa má bytostne netýkajú. Rada by som sa naučila odosobniť. Možno aj preto sa tá emócia prenáša, pretože je skutočná. Pri niektorých slovách mi doslova zovrelo hrdlo. Zároveň som chcela, aby sa v tom ľudia našli, aby to bolo pre nich atraktívne a dokázali si príbeh pesničky spojiť so svojím.

Idea videoklipu, ktorý je trošku v kontraste so samotnou skladbou, je vaším nápadom. Točil sa vo vojenských lesoch na Záhorí. Ku skladbe, ktorá je tempom rýchlejšia prichádzajú kontrastné pomalé zábery…

Nápad vznikol asi práve z toho pocitu, ktorý z pesničky pramení. Na jednej strane je to taký hit inšpirovaný 80. rokmi, kde by človek čakal neóny a tanečný parket, ale na druhej strane také videoklipy k takýmto pesničkám majú úplne všetci. Mne sa vždy veľmi páčili minimalizmus, symetria, pomalé zábery, aby bolo všetko veľmi estetické, jemné a pekné. Teraz som mala možnosť natočiť taký videoklip. Najprv som tiež uvažovala nad tým, či to bude korešpondovať dohromady. Na druhej strane si myslím, že vo svojej estetike a jednoduchosti sa príbeh vo videoklipe nenásilne vtiera pod kožu. Je o dvoch ľuďoch, ktorí sú si blízki. Je vidno tenziu medzi nimi, ale zároveň sa tam nikdy neudeje žiaden bližší fyzický kontakt ani žiadne vyjadrenie toho pocitu. Napriek tomu, že dvaja ľudia niečo cítia, ostalo to stále v hladine miernej nostalgie. Nepríde k ničom, čo by malo. Práve o tom je význam aj slov pesničky Nestačí. Chcela som, aby to bolo zasadené vo veľmi peknom estetickom prostredí, čo sa nám podarilo. A asi prvýkrát, čo sa venujem týmto veciam, sa mi stalo, že presne tak ako som si videoklip predstavovala úplne na začiatku iba v hlave, tak aj vyzerá.

Vyzerá to tak, že ste veľmi kreatívny človek, ktorý má umelecké cítenie vo viacerých oblastiach. Naznačili sme ambíciu písať texty aj o veciach, ktoré ste nezažili, možno pre iných spevákov? Alebo videoklipy?

Veľmi by som si priala skladať texty pre niekoho iného. Máme s Maxom asi desať alebo dvanásť pesničiek v zásuvke, ktoré sú dobré. Zároveň viem, že nezapadajú úplne koncepčne do toho, čo robím ja. Rozprávali sme sa, že dopíšem do nich texty a skúsili by sme ich niekomu ponúknuť. Zatiaľ to ostalo len teoretickej rovine, ale dokážem si predstaviť, že by ma bavilo byť aj v roli, kedy by som pre niekoho niečo tvorila a nemusela by som byť vo svetle reflektorov. Pokojne by som dokázala byť celý deň v štúdiu, ráno si tam urobiť kávičku, napísať tri pesničky a odišla by som domov úplne spokojná. Práve momenty vzniku pesničky, keď kreativita úplne lieta v priestore, to sú pre mňa tie najšťastnejšie momenty toho všetkého. Ten zvyšok je super, ale zároveň mi to nie je až tak blízke. Bavilo by ma aj napísať a vymyslieť scenár, nakresliť story boardy pre videoklip niekoho iného. Stále je však na prvom mieste moja hudba, ktorej sa chcem venovať a ktorú by som chcela posunúť ďalej.

Na pripravovanom EP bude aj spomínaný singel Nestačí. Na čo ďalšie sa môžu fanúšikovia tešiť?

Budú na ňom veľmi zaujímavé skladby a veľmi sa na to teším. Ostali sme v koncepte elektronickej hudby, ale opäť sme sa posunuli inam. Je veľmi zaujímavé sledovať, aký veľký rozdiel urobí len ten samotný slovenský text. Samozrejme, pesničky sa kvalitatívne posunuli, ale slovenský text im dodal úplne iný náboj. Celé to má úplne inú energiu. Má to všetkých desať skladieb, o ktorých sme uvažovali, že budú súčasťou EP. Čím viac tvoríme, tým viac sa mení koncept toho, kam chceme ísť. Stále sa nám podarí vytvoriť náladovo niečo iné. Máme rozrobené aj rockové pesničky, ktoré sa ale koncepčne už nezmestia do tých šiestich pesničiek na EP. Teraz sme práve v rozhodovacej fáze, akým smerom to budeme profilovať. Sama som zvedavá, čo z toho vyjde. Už teraz môžem povedať, že tam mám veľmi silné pesničky, ktoré možno nie sú rádiové single ‚na prvú‘, ale myslím si, že sú ešte lepšie ako Nestačí.

Môže teda vzniknúť aj niečo ako 2EP, s dvoma stranami A a B?

Vzhľadom na finančnú situáciu teraz 2EP nehrozí. Minimálne je dobré vedieť, že stále máme tvorivú náladu a tvorivého ducha. Máme stále v zásuvke piesne, ku ktorým sa môžeme vrátiť. Niekedy, keď sa k nim po čase vrátime, tak si povieme: ‚Wow. To je super, poďme to dorobiť!‘ Niekedy máme náladu tvoriť úplne nové veci. Obrátenie sa späť, vypočutie si starých nápadov nás inšpiruje k niečomu novému. Určite plánujeme neskôr,aj nový album v slovenčine. Tento rok nám asi vyjde iba EP. Malo by vyjsť v júni, ale už je máj a šibenične sa to blíži, tak dúfam, že to stihneme. Do leta by malo byť na svete.

Hovorí sa, že najväčším inšpirátorom je neposunuteľný termín…

Fungujeme presne takýmto spôsobom. Na jednej strane nás baví tvoriť a tráviť čas v štúdiu. Na druhej strane človek niečo rozrobí, a potom už sa mu nechce úplne to dokončiť. Aj to patrí k hudobnej tvorbe. Máme rozrobených veľa nápadov a teraz sa rozhodujeme, ktorý z nich ideme dokončiť a ako ho tam koncepčne zasadíme. Momentálne je tá ťažšia časť výroby EP. Verím, že to zvládneme a nájdeme si aj momenty, ktoré nás budú ešte veľmi baviť.

V minulosti ste naspievali aj dueto. Je niekto, s kým by ste si želali nahrať spoločnú skladbu?

Večná múza a legenda je pre mňa Richard Müller, ale to sú len asi také sny. Vyrastala som na slovenskej hudbe, na hudbe Jara Filipa. Veľakrát som hovorila, že by som si priala aspoň na jeden deň sa narodiť v dobe, kedy boli mladí, v štúdiu a pozorovať ich, ako tvoria. Existuje ale veľa slovenských interpretov, ktorí sa mi páčia. Nad spoluprácou sme už rozmýšľali, ale ešte sme nedospeli k záveru, že to ideme uviesť do nejakej reálnej podoby.

Zdroj: Andrea Čurná, woowoo.sk