Toto je stred Európy, moja drahá! Nový titul v Mestskom divadle Žilina
V sobotu 13. apríla 2024 bude mať v Štúdiu Mestského divadla Žilina premiéru autorský projekt Toto je stred Európy, moja drahá! v réžii Eduarda Kudláča.
Inscenácia s podtitulmi – Vrahovia, zlodeji, prostitútky a blázni. Správa o stave krajiny. Politický pamflet – vznikla metódou kolektívnej tvorby a je správou o stave našej krajiny či nahliadnutím do sveta obyvateľov na ceste z vlastnej spoločenskej mapy. Eduard Kudláč objasňuje pozadie vzniku inscenácie: „Tragikomédia Toto je stred Európy, moja drahá! vznikla na pozadí pripravovanej inscenácie hry bieloruskej autorky no name67 Vyjdem z lesa, vytrhnem si chrbtovú kosť a budem ju mať miesto meča. Tá prostredníctvom monodramatického textu približovala neriešiteľnú spoločensko-politickú situáciu v Bielorusku. Počas príprav inscenácie som si uvedomil, že je veľkým luxusom obrazne popisovať hrozby a nástrahy toho, čo nás môže čakať v prípade, že sa tejto krajiny zmocní politická garnitúra bez škrupulí slušnosti a pravidiel. Keďže sa to vlastne medzičasom uskutočnilo, tak som sa rozhodol vytvoriť platformu pre ľudí, ktorí žijú tu a teraz v tomto časopriestore, a ktorí vytvárajú istú vzorku ľudí žijúcich reálne životy za bránami divadla.“
Lúpež krajiny, ovládanej politickou garnitúrou (z väčšej časti) zlodejov, vrahov, hlupákov, bláznov a (nielen politických) prostitútok môže aj inteligentného občana veľmi rýchlo presídliť z bezpečných súradníc svojho každodenného nudne korektného pobytu až na okraj mapy spoločenskej existencie. Zdanlivo nesúrodé výbuchy hnevu, afekty, tragikomické excesy, ktorými by podvedome rád zvrátil chod rednutia vzťahu k svojej zemi a k sebe samému, sa
stávajú zúfalým výkrikom a volaním po akomsi (z detstva) poznanom koordináte, v ktorom vzťahy a kauzalita ešte fungujú v predvídateľnom formáte. Sme odsúdení poznať tento utopistický koncept už len z literatúry? Má zmysel bojovať alebo sa prispôsobiť podmienkam?
Režisér Eduard Kudláč vysvetľuje: „Ide o sondu v ktorej herci popisujú vlastné skúsenosti s existenciou v tomto spoločenstve. Pozerajú sa na túto situáciu prostredníctvom intelektu a emócií, a keď zlyhajú obidva tieto princípy analýzy, tak neostáva nič iné, len nejaký exces, ktorý sa vymyká nejakej koherentnosti a dôstojnosti. Tieto excesy mávajú často tragikomickú podobu, takže napriek tomu, že ide o veľmi subjektívnu analýzu toho, v akom prostredí a v akej situácii sa Slovensko momentálne nachádza, pohľad na to je výsostne tragikomický.“
Témy jednotlivých monológov vychádzajú z reálnych zápiskov, článkov, situácií, prejavov či analýz, s ktorými sa človek môže bežne v živote stretnúť. Tak sa vedľa seba ocitla napríklad krátka prednáška o vzdelanostnej štruktúre na Slovensku a návod na octovanie proti nebezpečným účinkom chemtrails,
„To zvládanie reality, ktorá nás obklopuje, sme sa snažili pomenovať prostredníctvom troch metód vyrovnávania sa s ňou. Jedna je intelektuálna, druhá emotívna a tretia je excesom, ktorý nás vymedzí spod kontroly. Tak sa v jednotlivých monológoch stretáme s rôznymi bizarnými situáciami, v ktorých je hranica medzi normou a excesom taká tenká, že si nevieme uvedomiť, či sme súčasťou reality alebo nejakého absurdného konštruktu,“ dodáva Eduard Kudláč.
Zdroj: Zuzana Palenčíková, mediálna podpora divadla