Skupina BANKET, ktorej hlavnou osobnosťou bol Richard Müller, bola aktívna v rokoch 1984 – 1991 a patrila medzi priekopníkov syntetizátorej elektronickej populárnej hudby na Slovensku. 

Bioelektrovízia je ich debutový štúdiový album, ktorý vyšiel v roku 1986 vo vydavateľstve Opus a svojím avantgardným elektronickým popom výrazne oživil slovenskú modernú populárnu hudbu v jej najlepšom období o ďalší rozmer. Album je koncentráciou mnohých talentovaných autorov a hudobníkov (Mikletič, Štrasser, Karvaš, Juřík, Hájek, Patejdl, Šeban atď.), ktorým dominuje vtedy začínajúci, dnes legendárny autor i interpret Richard Müller. Hlavnými hitmi sú Tlaková níž, Salieri, Slon v porceláne a predovšetkým nesmrteľné Patejdlovo a Mikletičovo Po schodoch. “ V Opuse nám povedali pred vyjdením albumu, že by bolo dobré, keby sa na debute objavil aj renomovaný autor. Ja som si vybral Vaša Patejdla. Ponúkli nám texty Po schodoch a Cintorín nenarodených piesní. Vašo si vybral samozrejme Cintorín nenarodených piesní s lepším textom, ale v Opuse skonštatovali, že to nie je správna voľba, lebo to pripomína cintorín a kríže, ktoré by nemali byť na albume začínajúcej kapely. Urobil teda Po schodoch, hit, ktorý „urobil“ moju kariéru,“ spomína Richard Müller na výber piesne na debutový album skupiny Banket.


V roku 1988 nadviazal Richard so svojou skupinou Banket na úspešný debut albumom Druhá doba?! Zastabilizoval zloženie skupiny v zostave Müller–Šeban–Juřík–Frátrik, pričom Andrej Šeban sa stal v tvorbe a aranžovaní hudobnej zložky jeho hlavným umeleckým partnerom. „Album Druhá doba?! považujem za mimoriadne dobrý hlavne vďaka Andrejovi Šebanovi,“pripomína spevák. K textárom Müllerovi a Mikletičovi pribudol ďalší významný spolupracovník Peter Uličný. Výsledkom je gitarovejší a poprockovejší album s moderným zvukom a so šansónovými presahmi, čo bolo neskôr pre Richarda typické. K najväčším hitom patria Zlaté časy, Slovenské tango, ako aj paródia Plesový marš na hudbu Johanna Straussa st.

Zdroj: Renáta Tomášová, WMG Czech republic / OPUS