Predstavujeme Vám ďalšie mená tohtoročného festvalu Pohoda. Do začiatku 22.ročníka festivalu ostáva 19 týždňov a zoznam umelcov sa začína pomaly formovať. Dnes si priblížime mená ako Yasmine Hamdan, Onuka, Tshegue, tUnE-yArDs, Ride alebo aj BadBadNotGood.

Yasmine Hamdan

Libanonská speváčka Yasmine Hamdan výborne kombinuje orientálnu hudbu so západnými vplyvmi. Vďaka pôsobeniu v kapelách Soapkills, Y.A.S i úspešnej sólovej kariére sa stala ikonou arabskej undergroundovej hudby. Spolupracovala s CocoRosie, Mirwaisom (Y.A.S.) a po skvelom sólovom debute Ya Nass minulý rok vydala album Al Jamilat, ktorý BBC zaradilo do výberu najlepších albumov roka.

„Yasmin Hamdan sme prvýkrát videli v roku 2004 na Womexe ešte s projektom Soapkills. Spolu s Potkanom, moderátorom Hudby sveta_FM, sme stáli úplne vpredu zhypnotizovaní úžasnou hudbou, odvtedy nám to ostalo a každoročne sme chceli Yasmin dostať na Slovensko. Teraz sme podobne nadšení stáli počas jej koncertu na Reeperbahne s polkou tímu Pohody. Toto je koncert, ktorý stojí za to sledovať od začiatku do konca – postupne sa potápate hlbšie a hlbšie, koncert je dramaturgicky fantasticky vystavaný od jemnejších vecí po ohromný dravý záver až sa čudujete, koľko polôh má táto skvelá umelkyňa,“ povedal o bookingu Yasmine Michal Kaščák.

Yasmine Hamdan začínala spolu so Zeidom Hamdanom v trip-hopovej kapele Sopakills. Po rozpade kapely sa dala dokopy s Mirwaisom (známym vďaka spolupráci s Madonou), s ktorým pod názvom Y.A.S. vydala album Arabology (2009). S Marcom Collinom (z Nouvelle Vague) spolupracovala na sólovom debute Ya Nass, na ktorom spojila blízkovýchodne hudobné tradície s folkom a elektronikou. V roku 2013 sa podieľala (ako speváčka i herečka) na filme Only Lovers Left Alive. Na najnovšom albume In Al Jamilat spolupracovala s ďalšími renomovanými producentmi ako Luke Smith (Foals, Depeche Mode, Lily Allen) a Leo Abrahams (Brian Eno, Carl Barât) a nahrávala so Shahzadom Ismailym (Laurie Anderson, Lou Reed) či bubeníkom Sonic Youth Steveom Shelleym. Rodáčka z Bejrútu, momentálne žijúca v Paríži, nahrávala v Londýne a New Yorku. Na albume sa naplno rozvinula jej schopnosť objavovať a spájať vplyvy rôznych kultúr (Yasmine žila v šiestich rôznych krajinách). Podľa BBC jej najnovší album znie svetovo a nádherne intímne zároveň. Libanonské melódie a spevy vkusne popretkávané nápaditými elektronickými aranžmánmi hudobne prenesú do rôznych kútov sveta aj návštevníkov 22. Pohody.

Onuka

Nestáva sa často, aby skladba východoeurópskej kapely dobyla iTunes electronic charts naprieč západnými krajinami starého kontinentu. Presne to sa podarilo skúseným ukrajinským muzikantom Naty Zhyzhchenko (Tomato Jaws) a Eugenovi Filatovi (The Maneken) so skladbou Vidlik ich nového projektu Onuka. Kapela spája súčasnú elektronickú hudbu (house, electrofunk) s folklórnou hudbou hranou na tradičných ukrajinských nástrojoch do tzv. folktroniky. Ich debut dobyl ukrajinskú iTunes charts a piesne Vidlik či Time majú na YouTube každá po štyri milióny prehratí. Onuka sú víťazmi YUNA Music Award (objav roka) a mnohých ďalších prestížnych ocenení.

„Onuku sme objavili na Eurosonicu 2017. Koncert bol perfektný, ich využitie tradície v elektronike je výnimočné, tvorivé, nenásilné. Myslím, že pesničku Vidlik by chceli skomponovať mnohí od Kraftwerk po Prodigy,“ povedal o kapele Michal Kaščák.

Eugen je v kapele zodpovedný za zvuk kým Nata je tvárou a dušou projektu. Kapela je špecifická tým, že okrem elektronických bicích a dychov oživila staré tradičné ukrajinské nástroje bandura a sopilka, ktoré počas sovietskej éry takmer vymizli. Hneď s prvým LP Onuka z roku 2014 to dotiahli na vrchol ukrajinskej iTunes charts. O dva roky neskôr vydali ďalšie úspešné EP Vildlik. Okrem rovnomenného hitu na ňom nájdete aj pieseň 1986, ktorá odkazuje na černobyľskú katastrofu (na jej likvidácii sa podieľal speváčkin otec). Koncom minulého roka vydali živý album Live With NAONI Orchestra. 17 skladieb z doterajších ale aj nastávajúcich albumov nahrali v spolupráci s Národným akademickým orchestrom ľudových nástrojov. Na jar chystajú vydanie ďalšieho LP Mozaika

Tshegue

Nicolas Dacunha – dieťa parížskeho predmestia a rodáčka z Kinshasy Faty Sy Savanet spojili všetko čo ich formovalo osobnostne, kultúrne i hudobne v projekte Tshegue. Vznikol tak originálny mix tribálnych spevov a rytmov s garážovým rockom. Tanečná hudba, ktorej dominujú gitary, perkusie a bicie a nad tým všetkým nezameniteľný spev Faty. Ako píše v recenzii na ich debutové EP Survivor NPR: „každá jedna nota je dynamickou pulzujúcou radosťou“. Nákazlivý afropunk Tshegue roztanucje aj návštevníkov Pohody 2018.

tUnE-yArDs

tUnE-yArDs už hrali na na festivale Pohoda v roku 2014, pričom ich vystúpenie označil portál Fullmoonzine za „nejlepší a nejzábavnější koncert Pohody“. Merrill Garbus a Nate Brenner v tom čase žali úspech so svojim tretím albumom Nikki Nack. V januári vydali štvrtú štúdiovku I Can Feel You Creep Into My Private Life.

Rodáčka z New Yourku Merrill Garbus začínala v rôznych kapelách na východnom pobreží, no po práci na albume s Nateom Brennerom sa presťahovala do Kalifornie. Debut BiRd-BrAiNs nahrali spôsobom DIY na ručný rekordér a následne ho vydali na kazete. Jeho obsah zaujal  vydavateľstvo 4AD, pod ktorým vyšiel ich druhý album w h o k i l l.  Album i single „Bizness“ a „Gangsta“ sa objavili v koncoročných výberoch najlepších nahrávok médií ako Time, Rolling Stone, Spin či New York Times. Album získal aj prestížne ocenenie Pazz & Jop magazínu The Village Voice pre najlepší album roka, ktorý je zostavený zo stoviek TOP 10 rebríčkov amerických kritikov. Nemenej úspešný bol album Nikki Nack, ktorému dominovali chytľavé melódie a tanečné rytmy, ktoré vystihuje hit „Water Fountain“.

Výrazné rytmy a melódie dominujú aj najnovšiemu albumu I Can Feel You Creep Into My Private Life. Ako v recenzii píše Radio Wave: „Svým soundem vytváří hudbu k běhu, cvičení, sebemotivaci, tělesnému vybití, fyzickému odreagování.“ Tematicky sa ale venujú vážnym problémom súčasnosti, predovšetkým rasizmu. Kým tribálnym spevom sa Merrill svojho času priúčala priamo v Afrike, viac o rasizme z perspektívy bieleho človeka sa snažila pochopiť počas šesť mesiacov trvajúceho meditačného workshopu. Umelecký perfekcionizmus potvrdila aj prehlbovaním skúsenosti s tanečnou hudbou priamo v epicentre, keď pôsobila ako DJ-ka v klube neďaleko jej bydliska. Tune-Yards dokážu aj vážne témy podať s ľahkosťou, čo potvrdzuje v rubrike Album týždňa Rádio_FM: „Poukazovaním na sociálne problémy vás ale nechcú trápiť a aj ťažké témy spracovali do doteraz najdynamickejšieho albumu.“

Ride

Kapela Ride sa takmer okamžite po svojom vzniku pred 30-timi rokmi stala jednou z najvýraznejších hviezd žánru shoegaze. Ich albumy Going Blank Again a Nowhere sú dodnes skloňované vo výberoch najlepších albumov žánru či celkovo deväťdesiatych rokov. Po 21-ročnej prestávke sa vrátili s novým albumom Weather Diaries (2017). Oxfordská štvorica vydala pred desiatimi dňami EP Tomorrow’s Shore, ktoré je podľa Pitchforku dôkazom, že nezaspali na vavrínoch znovuzjednotenej legendy, ale zaradili sa k súčasným hviezdam ako Tame Impala či Caribou. Kapela, ktorá začiatkom deväťdesiatych rokov formovala britskú gitarovú scénu zahrá v rámci turné aj na Pohode 2018.

Zakladatelia Ride Andy Bell a Mark Gardener sa spoznali v roku 1988 na Cheney School, kde sa podieľali na školských hudobno-divadelných projektoch. Na umeleckej škole v Banbury sa k nim pridali Laurence Colbert a Steve Queralt. Ich prvé demo sa dostalo do rúk Jima Reida z The Jesus and Mary Chain, ktorý ho posunul Alanovi McGeemu a ten ich okamžite získal pod svoje vydavateľstvo Creation Records. Počas roka 1990 vydali tri EP Ride, Play a Fall, pričom všetky tri sa dostali do UK top 75. Koncom toho istého roka vydali debut Nowhere, ktorý im priniesol komerčný úspech i uznanie kritikov. V marci 1991 vydali EP Today Forever a o rok neskôr druhý album Leave Them All Behind. Ten sa dostal na piate miesto v britskom rebríčku predajnosti. Pitchfork zaradil ich prvé dva albumy na tretie a piate miesto v rebríčku najlepších shoegazeových albumov všetkých čias.

V lete 95 vydali album Carnival of Light. Jeho komerčný úspech ale nijako neodzrkadľoval napätú situáciu v kapele. Tá bola natoľko vyhrotená, že Andy Bell a Mark Gardener rozdelili album napoly podľa autorstva piesní (prvá polovica bola Gardenerova a druhá Bellova). Nezhody vyvrcholili pri nahrávaní albumu Tarantula, ktorý sa stal „pohrobkom“ kapely, keďže tá sa rozpadla krátko pred jeho vydaním. Bell sa stal následne basgitaristom v kapele Oasis a Mark Gardener, Laurence Colbert a Sam Williams založili The Animalhouse. Rozpad kapely však prispel k sebareflexii jej bývalých členov a k výraznému zlepšeniu vzťahov. V roku  2001 si spolu zahrali v rámci televíznej show Pioneers. To viedlo k niekoľkým releasom nevydaných a živých nahrávok či reedíciam ich starších albumov. Fanúšikovia si na zjednotenie museli počkať až do roku 2015. Ich comeback sa na festivaloch Coachela ci Primavera dočkal pokračovania v podobe piateho štúdiového albumu Weather Diaries a novými skladbami potešili fanúšikov aj na aktuálnom EP Tomorrow’s Shore. Krátka shoegazeová vlna vyplnila pre fanúšikov gitár čas medzi punkom a brit-popom. Priniesla zvukové predávkovanie, výrazné efektové gitary, basy, bicie a priam vlny valiaceho sa hluku. Ride sa na tejto vlne viezli s ľahkosťou, vytvárali nezameniteľnú atmosféru a po tých najhlučnejších pasážach sa vždy vrátili k tomu, v čom boli a sú najlepší – dobrej melódii.

BadBadNotGood

Kanadská kapela BadBadNotGood kombinuje inštrumentálny hip-hop s jazzovými improvizáciami. Ich cover verzie hip-hopových hitov sa stali virálnymi, vďaka čomu v krátkom čase spolupracovali s najväčšími menami žánru ako Kendrick Lamar, Tyler, The Creator, Earl Sweatshirt či Danny Brown.

Matthew Tavares, Alexander Sowinski a Chester Hansen sa spoznali v roku 2010 v Toronte vďaka jazzovému programu Humber College. Ešte ako trio začínali covermi hip-hopových hitov od Guci Manne či A Tribe Called Quest. V krátkom čase vydali debut BBNG, ktorý Spotnikmusic označil za „vítanú reinterpretáciu moderného jazzu bez predstierania snobských vínnych večierkov“.  V apríli 2012 vydali album BBNG2, na ňom sa podieľal aj saxofonista Leland Whitty, ktorý sa v roku 2016 definitívne pridal ku kapele ako jej štvrtý stály člen. BBNG2 obsahuje okrem pôvodných skladieb cover verzie Kanyeho Westa, My Bloody Valentine, Jamesa Blakea či Feist. Kapela sa v tom čase podieľala aj na soundtracku The Man with the Iron Fists. V máji 2014 vydali prvý album pozostávajúci výlučne z vlastných skladieb s názvom III. O necelých deväť mesiacov vydali štvrtý album Sour Soul, ktorý je oproti predchádzajúcim nahrávkam tvrdší a viac hip-hopový (na všetkých skladbách hosťoval raper Ghostface Killah). Mimoriadne produktívna kapela pokračovala v štýle „čo rok, to album“ a v júli 2016 vydali album IV. Na ňom hosťovali, aj návštevníkom Pohody známi, umelci ako Samuel T. Herring z Future Islands), Kaytranada či Mick Jenkins. BBC Radio 6 ho označilo za najlepší album roka. Prefix magazín o nich píše, že sú „jazzovou kapelou len na papieri – no inak podivní, nápadití, revoluční hip-hopoví a elektronickí beatmakeri v srdci“. Skvelý mix hip-hopu, R&B, balád a salónnej atmosféry ocenili magazín Skinny piatimi hviezdičkami z piatich a dodáva: „BBNG sa predvádzajú ešte aj na obale albumu, na majú na to rozhodne právo“.

Viac informácii o festivale Pohoda nájdete na oficiálnej stránke alebo na facebooku. Vstupenky je možné získať cez Pohoda eshop alebo cez oficiálnych predajcov. Aktuálne si je možné kúpiť vstupenky v poslednej predpredajovej cene a to 99€.  Cena vstupeniek na mieste bude 119 € – ak teda ešte nejaké ostanú 🙂

Zdroj: Pohoda Festival