Plagát talianskeho umeleckého festivalu s farebnými bodkami tvoriacimi šíp, rozliatou kávovarom a logom „Dolce Vita“. Text: „Taliansky festival na Slovensku 2026“.

Retrospektívna výstava talianskej vizuálnej umelkyne známej pod pseudonymom Dadamaino otvorí svoje brány 28. mája o 17.00 h. v Považskej galérii umenia v Žiline a nadviaže na dlhoročnú tradíciu, ktorou Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave predstavuje slovenskému publiku významné osobnosti talianskeho výtvarného umenia 20. storočia. Kurátorom výstavy je Simone Frittelli z Galérie Frittelli Arte Contemporanea, ktorá diela zapožičala. Výstava potrvá do 19. septembra 2026.  

„Funkciou vizuálneho umenia je nielen zobrazovať svet, ale odhaľovať jeho skryté vrstvy – tie, ktoré sa nedajú uchopiť pohľadom, iba skúsenosťou. Umenie sa tak stáva priestorom hľadania: medzi prítomnosťou a neprítomnosťou, medzi tvarom a jeho narušením, medzi istotou a pochybnosťou. Dielo už nie je len obrazom reality, ale procesom jej neustáleho spochybňovania a prehodnocovania. V tomto napätí vzniká nový vizuálny jazyk – tichý, sústredený, no zároveň radikálny,“ vyjadrila sa k aktuálnej výstave riaditeľka Považskej galérie umenia Katarína Klučková.


Dadamaino (Edoarda Emilia Maino, Miláno 1930 – Miláno 2004) patrila k najvýraznejším osobnostiam talianskej neoavantgardy. Po štúdiu medicíny sa rozhodla venovať umeniu, v rámci ktorého rozvinula originálny výtvarný jazyk charakteristický hlboko premyslenou a inovatívnou poetikou. Dadamaino mala blízko k skupinám Azimuth a ZERO a viedla dialóg s ústrednými osobnosťami európskej avantgardy, akými boli Lucio Fontana, Piero Manzoni a Yves Klein. Od 60. rokov minulého storočia prehlbovala tému priestoru ako aktívneho prvku diela. Jej výskum sa postupne zameriaval na prázdno, štruktúru a vizuálny vnem, s ktorými pracovala ako s autonómnymi veličinami. V tomto období vystavovala v Stedelijk Museum v Amsterdame a pripojila sa k medzinárodnému hnutiu Nouvelle Tendance spolu s predstaviteľmi ako Getulio Alviani, Bruno Munari, Jesús Rafael Soto a Enzo Mari. Pri tejto príležitosti jej meno neúmyselne uviedli ako jedno slovo – Dadamaino namiesto Dada Maino. Tento pseudonym si oficiálne osvojila a pod ním sa presadila aj na medzinárodnej umeleckej scéne.

Od 70. rokov sa jej tvorba orientovala na Op-Art, s dielami založenými na optických vibráciách a vnemových štruktúrach. V 80. rokoch naopak rozvíjala takmer semiotický jazyk tvorený drobnými znakmi, imaginárnymi abecedami a grafickými sekvenciami, ktoré menia plochu obrazu na pole popísaný list.

Výstava v žilinskej Považskej galérii umenia predstaví umelkyňu prostredníctvom cyklov a diel zachytávajúcich viaceré umelecké obdobia: Cyklus Objemy tvoria monochromatické, ručne perforované plochy, biele, čierne alebo vytvorené na nepomaľovanom plátne, ktorými sa presadila na scéne európskej neoavantgardy. Reliéfy s motívmi štvorcových modulov s diagonálnymi rezmi v tvare štyroch trojuholníkov s vyvýšeným hrotom sa  v tvorbe autorky opakujú a sú pre ňu charakteristické. Abeceda myslevznikla ako výsledok procesu diferenciácie, ktorým vytvorila repertoár ustálených grafických znakov. Cyklus Konštelácie tvoria myriady znakov, molekuly nabité energiou a predstavujú zdanlivý chaos riadený nepochopiteľným a nespochybniteľným plánom. A cyklus Pohyb vecí, o ktorom Dadamaino hovorí: „Chcela som kresliť vo vzduchu… v nehmotnom priestore… pracovala som kúsok po kúsku a nikdy sa mi nepodarilo vidieť dielo pred jeho dokončením ako celok… práve v tom spočíva naplnenie tvorivého procesu, ktorý plynie ako prúd reči.“


Jej dielo je dnes zastúpené vo významných medzinárodných zbierkach ako Centre Pompidou v Paríži, Tate Modern v Londýne, Philadelphia Museum of Art, Peggy Guggenheim Collection v Benátkach, MAMbo v Bologni, Museo del Novecento v Miláne a Galleria d’Arte Moderna v Turíne. Dadamaino vystavovala dvakrát na Bienále v Benátkach (1980, 1990) a na medzinárodnej prehliadke súčasného umenia Documenta 6 v nemeckom Kasseli (1977).

Výstava je zároveň príležitosťou na medzigeneračný dialóg dvoch ženských svetov.  

V rovnaký deň sa v tých istých priestoroch galérie otvára aj výstava súčasnej výtvarníčky Márie Čorejovej, a hoci umelkyne pochádzajú z odlišných historických i kultúrnych kontextov, spája ich cit pre detail – esenciálne, dôsledné a minimalistické vizuálne hľadanie, pretvárajúce znak na myšlienku a priestor na vnemovú skúsenosť. Dve umelkyne, dve epochy a dve geografické oblasti sa stretávajú v znamení formálnej čistoty, v otvorenom dialógu medzi rôznymi výtvarnými  jazykmi a tvoria most medzi dvoma kultúrami.

Vernisáž: 28. máj 2026 o 17:00

Trvanie výstavy: 29. mája – 19. septembra 2026

Po vernisáži sa o 18:30 h. uskutoční v priestoroch galérie koncert talianskeho hudobného telesa AYSO Young Soloists  v zložení: Ludovica Aurelia Fanelli (sólové husle), Francesco Paolo D’Alessandro (husle), Sara Diomede (husle), Emanuele Sasso (viola), Isabella Maria Veggiotti (violončelo), pod umeleckým vedením Teresy Satalino. Popri klasických dielach, medzi ktoré patria aj známe skladby Zima a Leto od Antonia Vivaldiho, zaznejú aj skladby talianskych a európskych skladateľov 20. storočia s kompozíciami súčasných autorov.


Festival Dolce vitaj sa koná pod záštitou primátora Hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla.

Organizátori festivalu: Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Talianske veľvyslanectvo, Taliansko – Slovenská obchodná komora

Hlavní spoluorganizátori: Považská galéria umenia v Žiline, Frittelli arte contemporanea, talianske Ministerstvo kultúry, SIAE
Hlavní partneri: Nadácia VÚB, Brovedani
Mediálni partneri: TV Markíza, in.ba, citylife, gregi.net

Viac informácií ponúkajú webové stránky: dolcevitaj.eu / iicbratislava.esteri.it

Zdroj: Jana Šmakalová, Istituto Italiano di Cultura di Bratislava